Dážďovník obyčajný (Apus apus)
Dážďovník obyčajný je dokonale prispôsobený na život vo vzduchu, kde loví potravu, pije, pári sa, chytá materiál na stavbu hniezda, a dokonca aj odpočíva počas letu. Je veľmi obratným letcom a najrýchlejším vtákom na svete! V našich mestách ho môžeme vidieť a počuť len niekoľko mesiacov v roku. Prvé jedince prilietajú koncom apríla a väčšina populácie odlieta už začiatkom augusta. Na hniezdenie potrebujú dutinu, kde si stavajú jednoduché hniezdo. Väčšinou je to vo, vetracích otvoroch v atike, špajzových vetrákoch, štrbinách medzi panelmi bytových domov a pri sedlových strechách pod ich okrajmi. Znášajú 2 až 4 vajíčka, z ktorých sa liahnu holé a slepé mláďatá plne odkázané na svojich rodičov. Dospelé dážďovníky kŕmia mláďatá výlučne hmyzom. Po vyletení z hniezda sú mladé dážďovníky pripravené na samostatný život a ihneď sa spolu s rodičmi vydávajú na zimoviská do južnej Afriky na 10.000 km vzdialenosti. U nás sú dážďovníky takmer výlučne žijú v mestskom prostredí a sú viazané na budovy.
Dážďovníky v ohrození
V posledných rokoch sa výrazne mení vzhľad našich sídlisk. Paneláky sa intenzívne rekonštruujú a zatepľujú. Často sa pri tom z nevedomosti zakryjú vstupy do úkrytov dážďovníkov, ktoré tam tak ostanú uväznené a odsúdené na pomalú smrť od hladom a smädom.
Na dlhé trápenie sú odsúdené dospelé vtáky zahrievajúce vajíčka, ale aj mláďatá čakajúce na potravu od svojich rodičov. Tempo zatepľovania pritom na Slovensku stále rastie. Na viacerých slovenských sídliskách bol dážďovník obyčajný už celkom vytlačený.
Tieto živočíchy sú však pre človeka užitočné, preto je potrebné pristupovať k rekonštrukcii a zatepľovaniu domov tak, aby neboli živočíchy priamo ohrozované, a aby ostali zachované, alebo boli vytvorené nové možnosti na hniezdenie a úkryty. Dážďovníky denne nachytajú desiatky tisíc kusov hmyzu.
Netopiere v mestách
Tak isto dlhodobo využívajú rôzne objekty vytvorené človekom aj netopiere. Príkladom sú podkrovia kostolov a iných starých stavieb, ktoré sú kvôli pokoju a tme vyhľadávaným miestom výchovy mláďat viacerých druhov. Aj konštrukcie panelových domov ponúkajú pre netopiere veľa vhodných úkrytov – štrbiny medzi panelmi a otvory v podstrešných priestoroch, ktoré pripomínajú skalné štrbiny a tiež poskytujú netopierom priaznivé podmienky a bezpečie. Tento presun živočíchov do ľudských sídlisk si zapríčinil čiastočne aj človek sám, pretože dlhodobo odstraňuje z lesov staré stromy, ktoré predtým poskytovali úkryty pre vtáky aj netopiere. V súčasnosti by zánik „panelákových“ populácií mohol spôsobiť vážne ohrozenie viacerých druhov. Preto je potrebné hľadať riešenia, ktoré umožnia vtákom a netopierom existovať aj v mestách a zároveň nebudú problémom pre obyvateľov domov.